Enviropolitika

Natura 2000

Ľudia z celej Európy vyjadrili vážne obavy v súvislosti so stratou ich biodiverzity. V reakcii na tieto rastúce obavy si hlavy štátov a vlád EÚ stanovili ambiciózny cieľ zastaviť a zvrátiť stratu biodiverzity v Európe do roku 2020. Smernica EÚ o vtákoch a smernica EÚ o biotopoch predstavujú základné kamene európskych právnych predpisov o ochrane prírody. Tieto smernice sú doposiaľ najambicióznejšou a najrozsiahlejšou iniciatívou na ochranu prírodného dedičstva Európy.

Ústrednou časťou obidvoch smerníc o prírode je vytvorenie celoeurópskej ekologickej siete chránených prírodných oblastí, ktorá sa nazýva sústava Natura 2000. Všetkých 28 členských štátov označilo lokality Natura 2000 s cieľom pomáhať chrániť zriedkavé biotopy a druhy, ktoré sa vyskytujú na ich území. Do sústavy bolo doposiaľ zahrnutých vyše 27 000 lokalít. Celkovo zaberajú značnú plochu – takmer jednu pätinu európskeho pevninského územia a výraznú časť okolitých morí. Vďaka tomu predstavuje Natura 2000 najväčšiu koordinovanú sústavu chránených oblastí na celom svete.

Smernica EÚ o vtákoch a smernica EÚ o biotopoch spoločne umožňujú 28 členským štátom spolupracovať na základe rovnakého silného legislatívneho rámca s cieľom chrániť najzraniteľnejšie druhy a biotopy v EÚ v celom rozsahu ich prirodzeného výskytu v rámci EÚ a bez ohľadu na politické alebo administratívne hranice. Smernica o vtákoch, prijatá v roku 1979, sa zameriava na ochranu všetkých voľne žijúcich vtákov a ich najvýznamnejších biotopov v celej EÚ. V smernici o biotopoch, prijatej o 13 rokov neskôr v roku 1992, sa zavádzajú veľmi podobné opatrenia, ale jej pôsobnosť sa rozširuje na približne 1 000 ďalších zriedkavých, ohrozených alebo endemických druhov divokých živočíchov a rastlín, ktoré sa často spoločne označujú ako druhy európskeho významu. Po prvýkrát taktiež chráni asi 230 zriedkavých typov biotopov ako samostatné jednotky. Celkovým cieľom týchto dvoch smerníc je zabezpečiť, aby druhy a typy biotopov, ktoré chránia, boli zachované alebo obnovené do priaznivého stavu ochrany v celom rozsahu ich prirodzeného výskytu v EÚ. Preto je viac ako vhodné zastaviť ich ďalší úpadok alebo miznutie. Zámerom je zaistiť dostatočnú obnovu druhov a biotopov, ktorá im umožní dlhodobo prosperovať.

Lokality sústavy Natura 2000 sa vyberajú na vedeckom podklade, aby sa zabezpečila ochrana najlepších území EÚ pre druhy a biotopy s významom pre EÚ. Podľa smernice o biotopoch každý členský štát najskôr identifikuje a navrhuje miesta dôležité z hľadiska ochrany pre druhy a biotopy, ktoré sa nachádzajú na jeho území. Európska komisia potom s pomocou členských štátov, Európskou environmentálnou agentúrou a vedeckými odborníkmi vyberá lokality, ktoré sa považujú za lokality európskeho významu. Ak sa národný zoznam považuje za nedostatočný, členské štáty sú vyzvané, aby navrhli dodatočné lokality na doplnenie sústavy. Po výbere sa lokality európskeho významu stávajú súčasťou sústavy Natura 2000. Členské štáty majú následne šesť rokov na to, aby ich označili za osobitne chránené územia a aby zaviedli nutné správne opatrenia na zachovanie alebo obnovu prítomných druhov a biotopov do dobrého stavu. Výber lokalít podľa smernice o vtákoch sa trochu odlišuje. Lokality klasifikujú členské štáty a po hodnotení sú začlenené priamo do sústavy Natura 2000.

Bližšie informácie o Chránených vtáčích územiach a Územiach európskeho významu nájdete na stránke MŽP SR.

Zdroj: Publikácia EÚ Smernica EÚ o vtákoch a smernica EÚ o biotopoch